Svetový RR kongres je niečo ako olympiáda pre ridžbeky. Koná sa každé 4 roky, vždy na inom kontinente a v inej krajine. Účastníkmi sú chovatelia, kynologickí funkcionári a rozhodcovia, s mnohoročnými chovateľskými skúsenosťami. Je to jedinečná príležitosť ako získať nové informácie, nové skúsenosti a nové priateľstvá s ľuďmi, ktorých spája láska k RR.

Ten tohtoročný sa konal v írskom mestečku Portumna, vo veľmi peknom prostredí Shannom Oaks Hotel. Je to predsa len bližšie než Texas 2004 a tak sme začali zisťovať podrobnosti.

 
Bolo treba postrážiť si všetky očkovania a ostatné náležitosti na to, aby našich psov na ostrovy vôbec pustili (PETS), nájsť kombináciu trajektov, ktoré prichádzajú do úvahy a nájsť vhodné ubytovanie, kde by akceptovali aj psov. Nebolo to vôbec jednoduché, ale nakoniec sa to podarilo.

 
Za dva týždne sme najazdili takmer 8000 km, z toho viac než polovicu vo Veľkej Británii a Írsku, to znamená po ľavej strane:-). Samotná cesta tam bola 2600 km dlhá a trvala takmer 3 dni (Trenčín – Viedeň – Paríž – Dunkerque – Dover – Fishguard – Rosslare – Portumna – Lorha). Plavili sme sa dvomi trajektami. Vedeli sme, že počasie v Írsku znamená „prší, prší a ešte raz prší„, ale že to bude platiť na 200 percent, to netušil nikto z nás. Tohtoročné írske leto bolo tretie najdaždivejšie v celej histórii viac než 120 ročného merania. Až keď sme po príchode videli správy v miestnej TV o cestách uzatvorených z dôvodu záplav, uvedomili sme si, aké šťastie sme mali. Neboli to záplavy nášho typu, len jednoducho zalialo cesty a tieto neboli prejazdné. Napriek tomu sme najazdili po Írsku takmer 3000 km. Videli sme toho veľmi veľa a môžeme potvrdiť, že Írsko je nádherná krajina a Íri sú fantastickí ľudia. Ale nikomu by som neveril, že v Írsku bežne rastú palmy...

 
Venčenie psa navoľno je v Írsku celkom problém - je veľmi ťažké nájsť voľnú plochu, ktorá by nikomu nepatrila a nebola by oplotená. Taže zostávali okraje ciest. Podľa informácií miestnych je RR na zozname 5-tich plemien, ktoré musia byť neustále na vodítku. Ďalším problémom je nedostatok ubytovania kde by akceptovali psov. Mnohé B&B mali podmienku aby pes bol počas celého pobytu v klietke a miesta na venčenie boli tiež kapitola sama pre seba :-(

 
Zúčastnilo sa ho viac než 150 delegátov zo štyroch kontinentov a 26 krajín. Dva dni – 10 prednášok – 2x „otvorené fóra„ a mnoho diskusií… Prednášali Íri, Američania, Angličania – bolo ťažké im rozumieť. Ale s odstupom času môžeme povedať, že informácie získané na kongrese majú pre nás veľkú cenu. Stretli sme ľudí, ktorí sa chovu venujú desiatky rokov a na väčšinu našich otázok mali odpoveď. Veľmi cenné je poznanie, že vieme na koho sa obrátiť s otázkami z rôznych závažných oblastí života našich štvornohých priateľov, či už sa týkajú zdravia, chovu, alebo etológie.

 
Výstava - to bol druhý dôvod, prečo sme sa chceli RR kongresu zúčastniť. Rozhodcom bol pán Richard Van Aken (CHS Cartouche, Južná Afrika). Posudzovanie v kongresovej hale hotela prebiehalo veľmi rýchlo. Priestory boli stiesnené, čo nevyhovovalo ani psom, ani vystavovateľom a preto nie všetky sa vystavili v plnej výstavnej forme – to bol zrovna prípad aj nášho Bardyho. Na zadok mu dýchal Ikimba Waitimu. A to Bardy naozaj nemá rád :-(

Girka bola úplne iný prípad. Kým som mal vrecko plné odmien, nič jej nevadilo a stála ukážkovo. Možno aj preto sa rozhodcovi zapáčila a získala krásne druhé miesto v triede šampiónov. Vtedy mi došli odmeny a Girka fotenie víťazov takmer ignorovala :-(