Na Veľkú noc v 2005 nás opustila naša Aida a niekoľko dní neskôr sa jej Arce narodili šteniatka… Napriek tejto skutočnosti bolo toto obdobie pre nás veľmi smutné. Odišla nám náhle z večera na ráno, ani sme sa s ňou nestihli rozlúčiť.

Keď nám bolo najhoršie, prišla k nám celkom nečakane Girka… Janka a Peťo Gugovi, majitelia Arcy, urobili super rozhodnutie a darovali nám ich najobľúbenejšie šteniatko - sučku s oficiálnym menom Adelaide, po jej slávnej babke. My sme malú volali Gugirka (podľa názvu CHS) a odtiaľ bol už len krôčik k jej menu Girka. Bol to taký čert v sukni (a v koži ridžbeka), nedala nám veľa priestoru na smútenie za Aidou. Aj Bardy sa jej dobré 2 týždne vyhýbal a radšej ani neschádzal z horného poschodia.

S Girkou sme chceli chovať a pokračovať tak v línii Wadaru's Kid… Človek mieni, život mení. Girke nenarástli všetky zuby (horné P1) a preto podľa pravidiel SKCHR nemôže mať šteniatka. Je veľmi citlivá a potrpí si na slušné zaobchádzanie, vie však trucovať až tak, že handler v kruhu si s ňou neporadí. Občas keď neposlúcha jej hovorím, že „pôjde do gulášu”. Ale aj tak je to naše slniečko.

Napriek tomu že sa už takmer nezúčastňujeme výstav, je veľmi úspešná, ako prvý RR zo slovenského chovu dostala na svetovej výstave ocenenie víťaz triedy (V1 CAC, WDS Poznaň 2007), ako jediný rr v histórii SKCHR vyhrala v jednom roku obe výstavy poriadané SKCHR (2008), na Svetovom RR kongrese v Írsku skončila ako 2. najkrajšia sučka…