Aidu sme si vlastne ani nevyberali… Keď sme boli u chovateľa mal už posledné 2 sučky. A tak manželka vybrala „tú s maskou”. Vtedy sme vôbec neuvažovali chodiť na výstavy…
Ale nedalo nám to a navštívili sme psiu výstavu v Bratislave (vtedy bývali ešte v Dostihovom areáli), ktosi nás pochválil „aké máte krásne šteniatko”, nám nebolo viac treba a prihlásili sme sa na najbližšiu výstavu… A tak začala Aidina úspešná kariéra.
Aida získala svoj prvý titul BOB ako 16-mesačná (MVP Bratislava 1999), asi najmladší RR s takýmto úspechom. Odvtedy vyhrala množstvo výstav, u mnohých rozhodcov predovšetkým vďaka veľmi dobrému pohybu, ktorý zdedila po svojich predkoch a tento prenáša ďalej na svojich potomkov.
Vždy sme sa snažili nepodľahnúť výstavnému ošiaľu a naháňaniu sa za titulmi, pre nás bola Aida strážkyňou rodinného pokoja a predovšetkým „tlmičom všetkých negatívnych vášní”.
Hovorí sa že pes je obrazom svojho pána, naša Aida bola absolútne vyrovnaná a nekonfliktná sučka… až do chvíle keď pocítila krivdu, vtedy to vedela veľmi nekompromisne riešiť.
Opustila nás náhle… Na Veľkonočný pondelok sa jej zauzlilo tenké črevo a po 4 hodinách dodýchala na operačnom stole. Bol to pre nás šok, z ktorého sme sa nevedeli dlho spamätať a trvalo veľmi dlho kým sme boli schopní o našom smútku hovoriť nahlas…