Design Ľuboš © 2008
„Maminka, prečo nemôžeme mať šteniatko?!”
„Kúpme si šteniatko!” takéto vyhlásenia a otázky typu „Prečo nemôžeme mať šteniatko?” naše deti kládli snáď od nepamäti. Hlavne ten mladší…Neboli to otázky časté, ale neobišli sa bez nich žiadne Vianoce ani narodeniny. Kým boli chlapci malí, zdôvodňovali sme to všeličím, keď povyrástli museli sme už veľmi dobre argumentovať. Týmito „argumentami” naša diskusia pravidelne končila. Vtedy sme to považovali naozaj za rozumné argumenty. Dnes sa na to pozeráme inak…
A naše vtedajšie argumenty:
„Nikdy sme žiadne šteniatko nemali! Nevedeli by sme sa oň starať…”
Aida sa stala novým členom rodiny, naučili sme sa ako malý psík „funguje”. Prečítali sme niekoľko publikácií o psoch, predovšetkým o rhodézskych ridgebackoch. Rozprávali sme sa s mnohými majiteľmi. Postupne sme spoznali mimiku našej Aidy, vedeli sme kedy chce íst von vyvenčiť sa, kedy sa chce hrať, kedy niečo vyviedla… Až prišiel správny čas, začali sme navštevovať „cvičák” a naučili sa správnej povelovej technike (aby v tom nemala Aida chaos). Naučili sa to aj deti - mladší vtedy nemal ani 10 rokov.
„Šteniatko potrebuje dvor! A my predsa bývame v paneláku…”
Asi najväčší omyl v našich vtedajších „argumentoch”. Pes odkázaný len na vlastný dvor je niečo ako Robinzon na pustom ostrove. Má ho celý pre seba… Ale to je málo. Pes potrebuje pre svoju úplnú socializáciu, t.j. začlenenie sa do človečo/psej spoločnosti absorbovať množstvo podnetov. Potrebuje sa stretávať s inými psami (veľkými, malými, starými i šteniatkami…). To iste platí o jeho skúsenostiach s ľudmi. Potrebuje spoznať množstvo situácií (vlaky, automobily atď.), tak aby sa ich v budúcnosti nebál a považoval ich za niečo samozrejmé. Pes, predovšetkým rhodézsky ridgeback, potrebuje veľa pohybu vo voľnej prírode. Vtedy bude najšťastnejší. Preto s ním treba chodiť kamkoľvek a kedykoľvek ak to pravda vyhovuje aj vám. Najlepším „dvorom” pre RR sú blízke lesy a lúky.
A keď sa vrátim k tomu dvoru - RR chce byť so svojou svorkou t.j. s vami a vy predsa nebývate na dvore. Po návrate z výletu je najspokojnejší keď si môže ľahnút k vašim nohám. Alebo do vašej postele - záleží na tom, čo mu dovolíte…
„Šteniatko by svojim štekaním rušilo susedov!”
RR patrí medzi neštekavé plemená. Ak sa už rozšteká musí mať na to veľmi vážny dôvod. Naša Aida prvýkrát štekala doma na vysávač, keď mala asi 8 mesiacov. Už sme si mysleli že je nemá…
„Šteniatko nemôže byť samé v byte!”
Pes väčšinu dňa prespí. V prípade šteniatka sú to 2/3 dňa. Vtedy vás skutočne nepotrebuje a ak má svoj kútik kde sa môže utiahnuť, spravidla sa utiahne tam a nevyvádza neprístojnosti. Ak má dostatok podnetov mimo bytu, tak sa byt po vašom odchode nezmení na „bojové pole” kde padnú za obeť topánky, noviny, obrusy … Občasné výnimky potvrdzujú pravidlo.
„Šteniatko veľa stojí!”
Všetko je relatívne. Keď sme si vyberali plemeno nepoznali sme cenové relácie za mladého RR. Keď sme sa ich dozvedeli, bolo neskoro - už sme boli rozhodnutí. Treba si uvedomiť že šteniatko si kupujete na dobu viac než 10 rokov a „kúpit si lásku na tak dlho dopredu sa oplatí”. V dnešnej dobe suma za šteniatko reprezentuje čiastku menšiu než je suma potrebná na týždennú dovolenku 4-člennej rodiny na Slovensku…
Samozrejme kúpou šteniatka pribudne do rodiny ďalší hladný krk o ktorý sa treba starať. Občas s ním treba k lekárovi a to tiež niečo stojí…
Namiesto záveru...
Keď sa na to pozeráme dnešnou optikou, boli sme veľmi neinformovaní. Dnes má naša svorka takmer 30 členov. A to nepočítam to množstvo nových priateľov a známych, ktorých sme vďaka našim „papuľkám” našli.
Tieto naše spomienky sme dali na papier preto, aby takých „váhavých” ako my spred niekoľkých rokov bolo čo najmenej…
Ľuboš Hladký & zbytok svorky
„Kúpme si šteniatko!” takéto vyhlásenia a otázky typu „Prečo nemôžeme mať šteniatko?” naše deti kládli snáď od nepamäti. Hlavne ten mladší…Neboli to otázky časté, ale neobišli sa bez nich žiadne Vianoce ani narodeniny. Kým boli chlapci malí, zdôvodňovali sme to všeličím, keď povyrástli museli sme už veľmi dobre argumentovať. Týmito „argumentami” naša diskusia pravidelne končila. Vtedy sme to považovali naozaj za rozumné argumenty. Dnes sa na to pozeráme inak…
A naše vtedajšie argumenty:
„Nikdy sme žiadne šteniatko nemali! Nevedeli by sme sa oň starať…”
Aida sa stala novým členom rodiny, naučili sme sa ako malý psík „funguje”. Prečítali sme niekoľko publikácií o psoch, predovšetkým o rhodézskych ridgebackoch. Rozprávali sme sa s mnohými majiteľmi. Postupne sme spoznali mimiku našej Aidy, vedeli sme kedy chce íst von vyvenčiť sa, kedy sa chce hrať, kedy niečo vyviedla… Až prišiel správny čas, začali sme navštevovať „cvičák” a naučili sa správnej povelovej technike (aby v tom nemala Aida chaos). Naučili sa to aj deti - mladší vtedy nemal ani 10 rokov.
„Šteniatko potrebuje dvor! A my predsa bývame v paneláku…”
Asi najväčší omyl v našich vtedajších „argumentoch”. Pes odkázaný len na vlastný dvor je niečo ako Robinzon na pustom ostrove. Má ho celý pre seba… Ale to je málo. Pes potrebuje pre svoju úplnú socializáciu, t.j. začlenenie sa do človečo/psej spoločnosti absorbovať množstvo podnetov. Potrebuje sa stretávať s inými psami (veľkými, malými, starými i šteniatkami…). To iste platí o jeho skúsenostiach s ľudmi. Potrebuje spoznať množstvo situácií (vlaky, automobily atď.), tak aby sa ich v budúcnosti nebál a považoval ich za niečo samozrejmé. Pes, predovšetkým rhodézsky ridgeback, potrebuje veľa pohybu vo voľnej prírode. Vtedy bude najšťastnejší. Preto s ním treba chodiť kamkoľvek a kedykoľvek ak to pravda vyhovuje aj vám. Najlepším „dvorom” pre RR sú blízke lesy a lúky.
A keď sa vrátim k tomu dvoru - RR chce byť so svojou svorkou t.j. s vami a vy predsa nebývate na dvore. Po návrate z výletu je najspokojnejší keď si môže ľahnút k vašim nohám. Alebo do vašej postele - záleží na tom, čo mu dovolíte…
„Šteniatko by svojim štekaním rušilo susedov!”
RR patrí medzi neštekavé plemená. Ak sa už rozšteká musí mať na to veľmi vážny dôvod. Naša Aida prvýkrát štekala doma na vysávač, keď mala asi 8 mesiacov. Už sme si mysleli že je nemá…
„Šteniatko nemôže byť samé v byte!”
Pes väčšinu dňa prespí. V prípade šteniatka sú to 2/3 dňa. Vtedy vás skutočne nepotrebuje a ak má svoj kútik kde sa môže utiahnuť, spravidla sa utiahne tam a nevyvádza neprístojnosti. Ak má dostatok podnetov mimo bytu, tak sa byt po vašom odchode nezmení na „bojové pole” kde padnú za obeť topánky, noviny, obrusy … Občasné výnimky potvrdzujú pravidlo.
„Šteniatko veľa stojí!”
Všetko je relatívne. Keď sme si vyberali plemeno nepoznali sme cenové relácie za mladého RR. Keď sme sa ich dozvedeli, bolo neskoro - už sme boli rozhodnutí. Treba si uvedomiť že šteniatko si kupujete na dobu viac než 10 rokov a „kúpit si lásku na tak dlho dopredu sa oplatí”. V dnešnej dobe suma za šteniatko reprezentuje čiastku menšiu než je suma potrebná na týždennú dovolenku 4-člennej rodiny na Slovensku…
Samozrejme kúpou šteniatka pribudne do rodiny ďalší hladný krk o ktorý sa treba starať. Občas s ním treba k lekárovi a to tiež niečo stojí…
Namiesto záveru...
Keď sa na to pozeráme dnešnou optikou, boli sme veľmi neinformovaní. Dnes má naša svorka takmer 30 členov. A to nepočítam to množstvo nových priateľov a známych, ktorých sme vďaka našim „papuľkám” našli.
Tieto naše spomienky sme dali na papier preto, aby takých „váhavých” ako my spred niekoľkých rokov bolo čo najmenej…
Ľuboš Hladký & zbytok svorky